Z mojej malej ankety, ktorú som robila pred pár mesiacmi (a ktorej výsledky ešte len prinesiem), mi vyšiel jeden zaujímavý citát. Na otázku, či sa zaujímate o práva pracovníkov v textilnom priemysle a či vás tento fakt vie ovplyvniť pri výbere oblečenia, mi do kolónky ostatné respondent napísal: ‘Nechcem na to myslieť, keď nakupujem.’
Samozrejme. Nakupovanie má byť príjemná súčasť života, plná dobrého pocitu z novonadobudnutého kúsku a následnej radosti z jeho nosenia. Preto aj keď sa ľudia všeobecne zaujímajú o daný problém, tak sa oňho nechcú zaujímať, keď už idú nakupovať.
Avšak ak sa už zaujímame o problém – a to je, predsalen, už krok v pred - tak očakávame jednoduché riešenia a pocit, že zmena, ktorú urobíme, aj bude mať nejaký význam. Čo sa jednoduchých riešení týka, tak je to dopyt po odpovediach na otázku typu: ‘Kam mám alebo nemám ísť už keď som raz v Eurovei a kupujem si tričko?’
Nejde tu pritom o žiadne utopické poslania typu idem obliekaním meniť svet. Ide o všeobecný postoj – záujem – informovanosť a potenciálnu zmenu nákupného správania, a/alebo aktivizácii v tomto smere. Informovanosť konzumentov je v tomto celom totiž jedným z kľúčov k úspechu. Clean Clothes Campaign, ktorá sa problému venuje už od 1989, uvítala rozšírenie jej partnerstva do Českej republiky, tento septmeber na Medzinárodný deň dôstojnej práce:
Members of the public will have better access to information about the conditions, in which their clothes are produced; and consumers will have a better chance that their voice will be heard by garment companies.
O podobnú snahu sa snaží projekt Fit for Fair, Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj, zameraného na športové oblečenie a dáva si za cieľ informovať slovenskú verejnosť o tomto probléme. Je dôležité o tomto probléme hovoriť - ale späť k počiatočnej otázke: Prečo teda rozumnejšie nakupovať oblečenie? Čo môžeme zmeniť?
Tu sú príklady všetkého dobrého, čo môžete podporiť vašou snahou a záujmom o problém textilného priemyslu:
Zníženie spotreby a konzumu
Až 99% toho, čo nakúpime skončí do šiestich mesiacov v koši a to sa týka všetkého, nielen oblečenia (platí pre USA, pozrite Story of Stuff pre viac info) . Časy prešívania sú preč – a časy vyhoď a kúp nové prišli namiesto toho. Všetky reklamy, bilboardy, obchody a hlavne spoločnosť nás núti nakupovať a držať krok s módou. To je samozrejmá súčasť modernej doby. Ale vždy môžme prihodiť zopár alternatív do nášho šatníka.
Napríklad, môžme nakupovať z dobrých charity shopov alebo second hand shopov (najideálnejšie tých, ktoré nepodporujú politiku vyhodenia nepredaných šiat do tretích krajín), môžme si spraviť swap shop s kamoškami alebo rodinou a povymieňať si dobré ale vypozerané kusy oblečenia.
Nielenže týmto môžeme pomôcť znížiť zvyšujúci sa tlak na odevný priemysel, ale aj podporí ekologický aspekt znížením odpadu z nechcených šiat.
Znížiť tlak na odvetvie
Alternatívnymi spôsobmi nákupu oblečenia (ako tie uvedené vyššie) sa teda potenciálne môže znížiť tlak na produkciu - avšak Labour behind the Label, toto nedoporúča ako jediné riešenie. Nie je to totiž dlhodobé riešenie problému.
Práve preto účinným spôsobom je, ak už predsalen zvolíte bojkot značiek, o ktorých ste čítali, že sa ani len nesnažia zlepšiť podmienky pracovníkov – je dobré o tom dať vedieť a zároveň podporiť tie, ktoré sa o to snažia. Paradoxne možno teda, nie je ideálne individuálne odmietnuť nakupovať od 'zlých' značiek a dúfať, že to stačí. Biznis je biznis a predajca sa môže rozhodnúť znížiť náklady a tým zhoršiť podmienky pracovníkov na spodu reťazca - nižšími mzdami či úplnou stratou práce.
Preto treba dať bojkotovaným značkám vedieť - veď všetko designujú pre nás = konzumentov pre svoj vyšší predaj - môžu teda aj nadesignovať podstatne 'čistejšie' šaty. O podobnú odpoveď sa snažilo H&M vo svojej Conscious Collecion.
Podpora tých značiek, ktoré sa snažia
Ako som napísala v predošlom blogu, napríklad značka Everlane sa snaží získať na vytvorenom dopyte po ‘čistých šatách’ a jej branding predstavuje 100% transparentnosť. Áno, môžte si od nich kúpiť – snáď zaručene – čisté šaty avšak to by nemalo byť jediným cieľom.
Drvivá väčšina pracovníkov v sweatshopoch a továrňach s nevyhovujúcimi podmienkami šijú šaty pre najväčších retailerov a veľké značky – a práve títo ľudia sú najviac ohrození. Relokáciou továrne do inej krajiny za znížením nákladov, nezaplatením zdravotných kompenzácií, keď sa niečo stane, zmarením vzdelávania detí, ktoré musia v továrni robiť aby podporili rodinu – preto sa o tieto značky treba zaujímať. Dať im najavo, že chcete vedieť aké šaty kupujete – a čo je ich reálna hodnota.
Ako sa jednotlivé značky snažia a ako postupujú, môžete sledovať napríklad na stránke Labour behind the Label. O tom, akú akciu môžete podniknúť, bude jeden celý príspevok, zatiaľ však sa nechajte inšpirovať napríklad tu.
Daniela Kellerová