Čo dobré vzišlo z najväčšej katastrofy, ktorá zasiahla textilný priemysel?

Autor: Dôstojná práca | 9.3.2015 o 8:00 | (upravené 20.3.2015 o 10:50) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  772x

Videla som už zopár dokumentárnych filmov s témou textilného priemyslu v juhovýchodnej Ázii, rozoberajúce komplikovanosť celého výrobného cyklu, vysvetľujúce dôvody dnešného stavu a zodpovednosť majiteľov tovární, vlád a popredných značiek. Žiaden z nich však nešiel tak pod kožu ako film ‘Rana Plaza’ od Carly Novi.

Možno práve preto, že sa k téme dostala úplnou náhodou, nahrávaním piesní bangladéšskych žien. V rámci umeleckého projektu nahrala sériu piesní so šičkami z Rana Plaza, textilnej továrni neďaleko Dháka, ktorá sa o dva mesiace neskôr zrútila. S vyše 1100 obeťami a tisíckami zranených predstavuje najväčšiu známu priemyselnú katastrofu, ktorá doposiaľ zasiahla textilný priemysel.

Rok po katastrofe sa však Carla Novi rozhodla vrátiť naspäť, aby zistila, čo sa stalo s pätnástimi ženami, s ktorými sa rok predtým zoznámila. Dokumentárny film ‘Rana Plaza’ sleduje osobnú cestu umelkyne a zážitky od jej prvej cesty do Rana Plaza až po jej návrat o rok neskôr.

Okrem trosiek továrne a obetí našla aj silné miestne iniciatívy a ženy, ktoré v sebe našli silu a zjednotili sa za svoje práva.

Nečakané dobré konce

V úvode filmu Novi uvádza, ako sa dostala k téme šičiek v Bangladéši. Počas demonštrácií, ktoré prebiehali počas jej pobytu, nebolo takmer možné na uliciach uvidieť ženu. Miestni jej povedali, že všetky ženy sú na jedinom mieste, kde môžu nájsť prácu – zatvorené v textilných továrňach. Ženy predstavujú až 80 percent zo 4 miliónov pracovníkov v textilnom priemysle, ktorý zaberá až 78% celkového exportu. 

Novi sa preto rozhodla nahrať hlasy tých, ktoré počuť najmenej, o ktorých sa snažia ľudia pri nakupovaní nerozmýšľať, a ktoré pracujú v živote ohrozujúcich podmienkach - všetko kvôli rýchlej a lacnej móde.

Aktivistka v dokumente vysvetľuje, aké je ťažké pre šičky zorganizovať štrajk. Vo veľa prípadoch nevedia čítať a písať, nie sú si vedomé svojich práv, zároveň je pre ne aj nesmierne ťažké sa organizovať, keďže pracujú šesť dní v týždni a voľno majú v rozdielne dni. 

Koniec filmu však predsa len zachytáva demonštrácie žien za lepšie podmienky a vyššie mzdy.

 

S čím všetkým sa nepočítalo

Novi nahrala rozhovor s fotografom Ayanom Rehalom, ktorý fotografoval neďaleko miesta, keď sa zrútila budova na Rana Plaza. Zachraňoval obete z trosiek továrne spolu s ďalšími náhodnými okoloidúcimi. Ayan sa neustále vracal na miesto katastrofy dúfajúc, že zachráni ešte ďalšieho človeka. Keď už nebolo viac koho zachraňovať, začal zbierať predmety. Očividne traumatizovaný sa však aspoň takto vyrovnával s tým, čo sa stalo. Ostatní záchrancovia neboli takí šťastní. Ayan spomína muža, ktorý sa o pár dní obesil a ďalšieho, ktorý skončil na psychiatrii. Napriek tomu, že títo ľudia spravili hrdinské skutky, tvrdo za ne zaplatili.

Z pätnástich spievajúcich žien, ktoré Novi nahrala, našla iba tri. Dilora bola ochotná ísť s ňou do Glasgowa vrámci predstavenia Human Rights Documentary Film Festival. 

Novi zobrala Deloru aj do obchodov značiek Manga a Primarku, pre ktoré Delora šila v Rana Plaza. Možno je to prekvapujúce, ale Delora bola nesmierne pyšná, že jej práca sa nachádza v takom krásnom obchode a chcela sa tam odfotiť, aby sa mohla popýšiť svojej rodine.

Jej zážitky poukazujú na niečo, čo sa málo berie do úvahy pri diskusii o právach pracovníkov v textilnom priemysle. Šičky sú často vnímané ako obete, nútené otrocky pracovať, za minimálnu mzdu šiť odevy, ktoré si nikdy nebudú môcť dovoliť kúpiť. Neberie sa však do úvahy ich hrdosť na produkt, ktorý vytvorili.

 Delora miluje šiť a do starého šijaceho stroja, ktorý používala počas vystúpenia na festivale sa zamilovala a chcela si ho zobrať so sebou naspäť do Bangladéšu. Ponúkla teda zaujímavú myšlienku – ak si môže zarobiť niečim, čo ju baví a v čom je rýchla a skúsená - naozaj ju od toho delí iba šijací stroj?

Iniciatíva založená v máji minulého roku v Bangladéši sa snaží ponúknuť prácu s férovými podmienkami. Otvorili veľmi malú továreň, kde majú pracovníci normálny pracovný deň (teda 8 hodín) a zisk sa delí spravodlivo medzi každého. Ďalšie lokálne iniciatívy sa snažia venovať šičkám, ktoré majú problém vrátiť sa naspäť do tovární zo strachu a úzkosti, a zakladajú si vlastné podporné skupiny.

Ide iba o kompenzácie?

 Peniaze nie sú riešením, tvrdila aktivistka v dokumente, čo aj ukázal príbeh Dilory. Popredné neziskové organizácie ako Clean Clothes Campaign či Labour behind the Label upozorňujú na nevyhnutnosť toho, aby značky a retaileri prebrali zodpovednosť a zaplatili kompenzácie rodinám obetí, ktorých blízki zahynuli,  keď pracovali na zákazkách. Ako sa ukázalo, kompenzácie predstavujú aj zopár problémov.

 Po prvé, aby neboli financie zneužité, môžu sa vyplatiť iba rodinám obetí. Z vyše 1000 obetí však identifikovateľných bolo iba 200, z toho iba polovica dostala kompenzácie. Mnohí sa snažili nájsť pozostatky, aby cez identifikáciu DNA mohli dokázať, že sú rodinou pozostalých. Avšak po tom, čo vláda buldozérmi zahladila ruinu továrne, sa to stalo viac ako nemožným.

Po druhé, po tom, čo sa tragédia odvysielala v médiách a stala sa terčom kampaní neziskoviek vo svete, vytvorená empatia pre obete katastrofy znamenala nával kompenzácií. Podľa aktivistky v dokumente sa tí, ktorí podporu dostali, na nej stali závislými, stratili sebaúctu a pocit, že musia niečo urobiť a bojovať proti tým, ktorí boli za katastrofu zodpovední. V dlhodobom meradle tak vytvárajú pasívnych prijímateľov pomoci, ktorí nepociťujú nutnosť podieľať sa na zmene.

V každom prípade kompenzácie predstavujú právo pre tých, ktorí stratili svojich blízkych a živiteľov rodín, pre zranených, ktorí už nemôžu podporovať seba a stali sa príťažou pre príbuzných. Avšak ako už bolo spomenuté, riešením nie sú peniaze, ale férové pracovné podmienky.

 

 

Premietanie dokumentárneho filmu Carly Novi sa uskutočnilo vďaka Scottish Education and Action for Development. 

Daniela Kellerová - slovenská blogerka o globálnych témach

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?