Navonok je však El Salvador nádherné mesto, plné kvetov a úžasných stromov, ktoré tu rastú ako burina. Áno, sú to tie, ktoré si pestujeme črepníkoch, ofúkavame ich a sme šťastní, že sa ako-tak držia pri živote. Je však zrejmé, že sa nachádzame v chudobnejšej krajine, len čo sa trochu pohneme mimo centra mesta.
Nie sme tu však na dovolenke. Naša cesta je informatívna, máme nabitý program, plný stretnutí s predstaviteľmi tzv. maquilas, čo je v strednej Amerike termín pre textilné továrne.
Maquilas však nie sú len továrne. Je to vymyslený systém dokonalého využívania pracovníkov. Vznikli v 90. rokoch minulého storočia a dodnes produkujú tony značkového oblečenia s niekoľko miliónovým ročným ziskom. Boli vytvorené americkou vládou v spolupráci s vládami krajín strednej Ameriky v tzv. zónach voľného obchodu. Tu sa spájajú výhody lacnej pracovnej sily s oslobodením od daní. Okrem toho vyššie spomenuté výhody idú ruka v ruke s neexistujúcimi predpismi v oblasti ochrany zdravia pri práci, a sociálneho, či zdravotného zabezpečia. San Salvadoru patrí v súčasnosti 11. miesto z krajín, exportujúcich výrobky textilného priemyslu práve do USA.
Pozrime sa bližšie na pracovné a platobné podmienky šičiek v týchto dokonalých systémoch moderného otrokárstva. Minimálna mzda v San Salvadore predstavuje 210,90 dolára v hrubom (od roku 2001 sa americký dolár stal platidlom rovnocenným domácemu colónu, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol). To znamená, že čistý príjem šičky predstavuje 189 dolárov mesačne. Keď to rozrátame na drobné, denná mzda je 7,03 dolára a hodinová „až“ 80 centov. Čo samozrejme v žiadnom prípade nestačí na dôstojné prežitie.
Sonja Lara, bývalá pracovníčka v maquila, ktorá momentálne pracuje v organizácií pod názvom Equipo de Investigación Laboral (organizácia bojujúca za lepšie podmienky šičiek v textilnom priemysle) objasňuje: "Životné minimum, teda mzda, ktorá by bola postačujúca na vyžitie trojčlennej rodiny v El Salvadore je okolo 6,35 dolára na deň. V tom však nie je zahrnutý nákup školských pomôcok pre deti, zdravotná starostlivosť a nejaké ďalšie aktivity pre najmladších členov rodiny neprichádzajú do úvahy“. Sonya žije v plechovej chatrči v jednej z najnebezpečnejších oblastí hlavného mesta. Aj napriek tomu je rada, že má aspoň vodu a elektrinu priamo v dome. Má 4 deti a jej matka sa o ne stará, pokiaľ pracuje. Je to nevyhnutné, pretože deti sa nemôžu hrať na ulici, je to príliš nebezpečné. Miestne gangy ovládajú časti mesta a násilie, korupcia a drogy sú každodennou realitou. Aj napriek tomu, že žijú len 15 km od pieskovej pláže Tichého oceánu, chodia tam len veľmi zriedka, približne dvakrát do roka. Sonya vraví: „Rodina si to nemôže dovoliť, už len cesta pre 5 člennú rodinu by bola pridrahá“.
V súčasnosti v maquilas San Salvadoru pracuje okolo 72 000 pracovníkov. Systém je ešte o to horší, že v továrni sú sofistikovane vytvorené skupiny pracovníkov, ktoré medzi sebou súperia. Sú však továrne, kde pracovníci nemajú nárok ani na prestávku. Ak si to vyžaduje objednávka pracuje sa po celý deň. Násilie na pracovisku sa berie už ako rutina, ako aj fakt, že ak žena oznámi nadriadenému svoje tehotenstvo do hodiny je prepustená.
Počas pobytu v El Salvadore sme navštívili FEASIES, organizáciu predstavujúca celý rad zamestnaneckých odborov. Momentálne ich zastrešuje 12. Ako nám uviedla jej tajomníčka, Marta Zaldania: „Naša organizácia momentálne združuje len okolo 1 000 pracovníkov. Je veľmi ťažké presvedčiť ľudí aby za svoje práva bojovali. Obávajú sa represálií zo strany zamestnávateľa, ktoré sú samozrejme odôvodnené“. Marta popisuje profil typického robotníka maquilas: „Vek okolo 18 rokov, nízka úroveň vzdelania a prevažnú časť tvoria ženy z vidieka“.
Pracovný čas v továrni je namiesto 44 hodín týždenne často až 60 hodín, ale samozrejme, bez nároku na odmenu za nadčasy. Odmenu dostane len skupina najlepších robotníkov, ostatní musia pracovať zadarmo. Takýto obchod v San Salvadore prekvitá. Len v minulom roku výška oslobodenia od dane bola jednu miliardu dolárov.
To boli prvé informácie, ktoré sme sa dozvedeli o maquilas. To sme ešte nevedeli, čo všetko na nás čaká...
Hasta luego zo Salvadoru od Eriky, Richarda a Zuzanny
P.S. Táto cesta je organizovaná v rámci medzinárodného projektu Fit for Fair, o nedôstojných pracovných podmienkach v textilnom priemysle. Projekt je podporený Európskou úniou.
Viac sa dozviete na stránke www.dostojnapraca.sk
