Zaujímajú nás podmienky pracovníkov v textilnom priemysle?

Autor: Dôstojná práca | 24.11.2014 o 12:52 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  847x

Dnes je druhé výročie požiaru v továrni Tazreen v Bangladéši. Toto neslávne výročie znamenalo nielen úmrtie viac ako sto pracovníkov, ale aj prebudenie celosvetovej verejnosti. O necelých 6 mesiacov neskôr – takisto v Bangladéši - padla časť továrne Rana Plaza a ostalo v nej vyše 1000 šičiek. O týchto a mnohých podobných katastrofách ste sa určite mohli dočítať, predovšetkým v spojení so západným konzumom a snahami firiem o vysoké zisky a nízke náklady. Ako to celé ovplyvnilo verejnú mienku na Slovensku?

Tohto ročná správa Clean Clothes Campaign (v slovenčine Ušili to na nás) označila bývalé komunistické krajiny za ‘Global East’. Jej niekoľko mesačné pozorovania situácie pracovníkov v textile v týchto krajinách (vrátane Slovenska) odhalili radu nedostatkov:

  • Minimálne mzdy pokrývajú medzi 14% (Bulharsko) a 36% (Chorvátsko) zo základnej životnej mzdy. Takýto rozdiel je väčší než v ázijských krajinách.
  • Zneužitie  samostatne zárobkovo činných zamestnancov majiteľmi, nakoľko tento stav umožnuje cestu ako sa  vyhnúť plateniu odvodov.
  • Nezamestnanosť v regióne, ktorá zvyšuje závislosť pracovníkov na , nakoľko je možná realokácia podnikov ak sa zvýšia mzdy.

Táto správa konštatuje, že takáto práca nepomáha ľuďom vyzdvihnúť sa z chudoby, ale sama chudobu vytvára. Preto, ak sa má systém zmeniť a predovšetkým zabrániť vytváraniu kruhu chudoby, je podľa uvedenej správy Clean Clothes Campaign, nevyhnutné zvýšiť minimálnu mzdu.

Čím sú ‘Global East’ krajiny odlišné v textilnom priemysle od 'západných' je fakt, že zatiaľ čo sami ešte stále majú odvetvie, v ktorom sú pracovníci ‘uväznení’ v chudobe podobne ako v krajinách ‘Global South’. Od pádu komunizmu sa však pretransformovali na silné konzumné spoločnosti, kde je vysoký dopyt po zahraničných značkách. Preto potenciálne kampane o tomto probléme strácajú silu ‘ďalekého východu’ kde sa konzumenti odosobňujú od tých, kto ich šatstvo vyrába, ale aj ‘ďalekého západu’ ktorý oblečenie predáva. Aktivizácia preto môže byť oveľa ťažšia v letargickej, pasívne krajine, ktorá sa horšie mobilizuje i pre domáce problémy, nielen takéto ‘ďaleko vzdialené’.

V mojej správe, ktorú som písala počas jari 2014 ‘Consumer Behaviour and Worker’s Rights in the Textile Industry: Do Slovak’s Care about the Real Cost of Clothes’ som sa zamerala na otázku, či sa Slováci zaujímajú o problém pracovníkov v textilnom priemysle. V spolupráci s Univerzitou Komenského, Scottish Education and Action for Development, a za pomoci Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj, cieľom správy bolo zistiť povedomie Slovákov o celosvetovom probléme textilného priemyslu. Tu sú teda hlavné zistenia a zopár rád, ako tému pracovníkom v textilnom priemysle priniesť bližšie konzumentom na Slovensku:

1. Informovanosť

Na otázku 'Zaujíma Vás kde a za akých podmienok bolo vaše oblečenie vyrobené?' až 63% sa o ne vôbec nezaujímalo. Zatiaľ čo však na otázku 'Sú vám známe problémy a podmienky pracovníkov v textilnom priemysle vo svete?' vyše 60% respondentov odpovedalo pozitívne a až 42% z nich sa o problém zaujímalo.

Možným vysvetlením tohto malého paradoxu môže byť odlišný charakter otázok. Zatiaľ čo opýtaní, nemusia riešiť ich oblečenie hlbšie ako podiel cena/kvalita, tak keď sú priamo opýtaní či sa zaujímajú o podmienky pracovníkov v textilnom priemysle – otázka, čo má viac ‘humánnejší’ charakter a navodzuje možno pocit viny ak je odpoveď záporná – väčšina radšej odpovie áno.

Takže ako som predtým už uviedla, je tu zaujímavý psychologický rozpor medzi 'mojím oblečením' a 'mojimi rozhodnutiami' a vzdialenou šičkou, ktorá oblečenie vyrába.

Nutnosť informovať viac o tomto probléme, vychádza aj z toho, že viac ako tretina opýtaných o problémoch v textilnom priemysle vôbec nevedela. Naviac, vo všeobecnosti boli naklonení k tomu, vedieť viac a byť aktívnymi. Toto je nesmierne dôležité predovšetkým v krajine, ktorá sa za posledných 10 rokov sama zmenila zo subjektu pomoci na donora, avšak väčšina obyvateľstva stále možno nie je uzrozumená s ich statusom konzumenta – a potenciálnej sily a zodpovednosti, ktorý tento stav prináša.

Zároveň je nesmierne dôležité informovať nielen o problémoch v textile, ale aj úspešných príbehoch, ktoré tragédie v tomto odvetví pomohli naštartovať. Značky založené na 100% transparentnosti, bývalé šičky, čo si založili vlastné iniciatívy, retaileri a značky, čo sa snažia postupne zakomponovať rôzne aspekty zodpovednosti do ich produktov a podobne.

Na Slovensku sa tejto téme venuje najmä redaktorka Stanislava Harkotová, z aktuálne.sk. Zároveň jedným z cieľov projektu Fit for Fair, je informovať novinárov o dôstojnej práci.

‘Many companies have made progress towards adopting a more open attitude and showing greater willingness to improve conditions in their supply chains. Worker and consumer action has been a key factor in driving this change.’ Labour behind the Label

2. Empowerment

Skupina, ktorá vedela o probléme a zaujímala sa oň (takmer polovica opýtaných), uviedla preferovaný spôsob akcie predovšetkým nekupovanie od značiek so zlými podmienkami v továrňach, podpis petície, zdieľanie informácií alebo alternatívne oblečenie.

Z odpovedí je jasné, že respondenti by vo veľkej miere radi boli aktívni, no preferujú jednoduché riešenia a chcú predovšetkým vidieť, že naozaj niečo ovplyvnili k lepšiemu.

Chýba tu teda rola väčšieho ‘mediátora’ vo forme kampane či projektu, ktorý by mohol ľudí vo väčšom zaktivizovať, v jednoduchej a ľahkej forme im vysvetlil systémový problém textilného priemyslu, prepojil to s ich každodennými rozhodnutiami ako konzumentov a ponúkol alternatívy. Je nutné predovšetkým ponúknuť tzv. ’success stories’, úspešne príbehy, aktívnych ľudí aby sa priniesol pozitívny aspekt, ktorý ukáže, že zmena je možná.

Zatiaľ na Slovensku nefiguruje väčšia kampaň v tomto smere – podobná Clean Clothes Campaign H&M: Hunger and Malnutrition, až na projekt Fit for Fair, Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj, ktorý sa ako jediný na Slovensku venuje problému dôstojnej práce.

3. Popular education

Ku koncu by som rada spomenula zopár bodov, ktoré sa ukazujú ako nutné ‘know how’ v tejto oblasti a ktorým sme venovali predchádzajúce blogy. Sú to najmä odpovede na otázky:

Ako sa obliekať a byť fér?

Je dôležité aby konzumenti vedeli, že majú na výber. Je dobré zamyslieť sa najprv koľko nakupujeme – a potom od koho. Existuje veľa rôznych alternatív ako vintage, swap shopping, etické značky, second hand alebo charity shops, či lokálni výrobcovia.

Prečo nebojkotovať značky?

Hlavnou logikou k tejto – možno paradoxnej rady – sú dva dôvody:

Po prvé, napriek tomu, že aj popredné značky často majú podmienky sweatshopov vo svojich dodávateľských továrňach, tak sú kontrolovateľnejšie než ‘no name’ brands. Záleží im totiž na svojej povesti.

Po druhé, ak by sa dopyt razantne znížil – môžu znižovať náklady a tým pripraviť pracovníkov o prácu – preto je lepším riešením značky úplne nebojkotovať ale ‘dotlačiť’ ich k postupnej zmene.

Ako?

Môžme podpísať radu petícií, napríklad tu. A dať značkám najavo, že nám záleží na tom, čo kupujeme.

Môžme ‘odmeniť’ značky, čo sa snažia: ktoré zaplatili kompenzácie, snažia sa o vyššie mzdy, bezpečnejšie pracovné podmienky a podobne. Aha tabuľka tu.

Môžme ísť na výstavu, dozvedieť sa viac a povedať o tom svojim známym.

Môžme si o tomto prečítať viac. Napríklad tu. Či zapojiť sa do skupiny na Facebooku Ušili to na nás, ktorá je súčasťou minikampane, ktorú v týchto dňoch realizuje Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj.

Celá správa k dispozícií tu. 

Daniela Kellerova

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?