Prečo nebojkotovať značky

Autor: Dôstojná práca | 22.10.2014 o 12:54 | Karma článku: 4,61 | Prečítané:  958x

Radi by ste pomohli pracovníkom v textilnom priemysle, no neradi by ste ich pritom obrali o prácu? Ako sme už spomínali v blogu spred niekoľkých týždňov - O tom, ako sa obliekať a byť fér - snáď žiadna značka nie je úplne čistá. Naša trochu prekvapivá rada preto znela nebojkotovať značky samotné. Vysvetlíme si prečo.

Je určite fajn dvakrát si premyslieť, či naozaj potrebujeme to, čo si chceme kúpiť. Nielenže tým znížime už beztak nadbytočný konzum, ale aj ušetríme peniaze. No znížený tlak na produkciu, ktorý by mohol teoreticky zlepšiť stav textilného priemyslu, môže zároveň ohroziť pracovné miesta tých najzraniteľnejších v spodnej časti výrobného reťazca. Značky by sa totiž riadili logikou – "zarobili sme menej, tak si znížime náklady".

Popredné svetové značky míňajú milióny dolárov ročne na to, aby si zabezpečili dobrý imidž v očiach svojich zákazníkov a získali si ich priazeň. Robia tak napríklad cez rôzne iniciatívy spoločenskej zodpovednosti firiem. Práve tú považuje za nesmierne dôležitú pre reputáciu firmy až 94 percent vedúcich predstaviteľov veľkých európskych spoločností.

Práve vďaka tomu majú verejné kampane v spotrebiteľských krajinách veľmi veľkú silu prinútiť svetových textilných gigantov k zmene, a tak zlepšiť nielen podmienky pracovníkov v ich továrňach, ale dokonca ísť aj hlbšie a zaujímať sa až o zdroj bavlny v ich tričkách a podobne (viac o komplexnosti výroby textilu nájdete v článku organizácie SCKR, ktorá sa na Slovensku programovo zaoberá touto témou).

Kampane sú teda ideálnym spojením medzi potenciálne nespokojnými  - uvedomelými - spotrebiteľmi a značkami snažiacimi sa o dobrý imidž. Spájajú názory a starosti konzumentov a zároveň odvetviu ponúkajú cenné rady, ako sa k veciam postaviť tak, aby sa nimi mohli pýšiť napríklad na ich webe – že zaplatili kompenzácie bangladéšskym rodinám, že sa starajú sa o zabezpečenie dostatočne vysokých miezd, alebo, že vo svojich výrobkoch používajú certifikovanú Fairtrade bavlnu.

Uvediem tu teda niekoľko zaujímavých kampaní posledného roka, a ich postupné menšie či väčšie úspechy.

H&M standing for Hunger and Malnutrition

Jedna z dych vyrážajúcich kampaní posledného roku bola kampaň zorganizovaná medzinárodnou asociáciou Clean Clothes Campaign (Kampaň za čisté šaty) a organizáciou Labour Behind the Label zameraná na podvýživu šičiek v Kambodži. Stovky aktivistov v rôznych mestách sveta masívne odpadávali pred obchodmi H&M, aby tým na problém upozornili okoloidúcich a médiá.

Krátka upútavka k dokumentu k téme vo švédčine, celý dokument s anglickými titulkami si môžete pozrieť nastránke švédskej televízie.

H&M spustila popri jej Conscious Collection, ktorá sa hrdila používaním organickej bavlny či recyklovaného polyesteru, aj Garment Collection Initiative, ktorá zákazníkom umožnovala priniesť nechcené oblečenie. To je následne zrecyklované a zákazník od H&M získa poukaz na ďalší nákup.

Environmentálny aspekt teda firma zvládla celkom obdivuhodne. Medzinárodnú pozornosť však napriek tomu vzbudilo práve masívne odpadávanie pracovníkov v kambodžských továrňach, odkiaľ odevy H&M pochádzali. "Minulý rok stratilo vplyvom podvýživy ako priameho dôsledku nízkych miezd v kambodžských továrňach vedomie viac než 2400 pracovníkov. No H&M, ako jeden z najväčších odberateľov tovaru z Kambodže, naďalej odmieta svojim pracovníkom zaplatiť mzdu potrebnú k dôstojnému prežitiu (tzv. living wage),” hovorí Jeroen Merk z Clean Clothes Campaign.

O Kambodži sa následne nedalo nepočuť nakoľko od januára tohto roku sa boj o vyššiu životnú mzdu tiahol zopár mesiacov. Po protestoch, keď vláda zdvihla minimálnu mzdu na 95 dolárov namiesto navrhovaných 160, zomreli po zásahu polície štyria ľudia a 23 ich bolo zadržaných. V máji však boli ich rozsudky pod veľkým tlakom medzinárodných kampaní a odborov zrušené. Dobré správy potom prišli až v septembri, kedy sa H&M, Zara a Primark spolu s radom ďalších značiek rozhodli podporiť snahy protestujúcich pracovníkov a ponúknuť im vyššie mzdy.

Škótska vlna – malý úspech malej neziskovky

Ďalším príkladom je akcia škótskej neziskovky Scottish Education and Action for Development, ktorá v spolupráci s Labour Behind the Label poslala listy vedeniu firmy Edinburgh Woolen Mill (EWM) s prosbou o priznanie spoluzodpovednosti za katastrofu v bangladéšskej továrni Tazreen, kde uhorelo vyše sto ľudí.

EWM bola po dlhých mesiacoch mlčania prinútená k podpisu tzv. Fire and Building Security Act in Bangladesh. Ide o smernicu, ktorá podpísané strany zaväzuje k dodržiavaniu požiarnych a bezpečnostných podmienok v továrňach, kde objednávajú svoje produkty.

Podpis zmluvy však predstavuje iba malý krok. Prípad Edinburgh Woolen Mill ukázal, ako firmy často pod nátlakom alebo ako krytie ‘vlka v ovčom prevleku’, podpisujú zmluvy, vyhlásenia, venujú celé sekcie na svojich internetových stránkach udržateľnému rozvoju (ako Adidas) ale slová sa často minú skutkom a tak ani Woolen Mill nezaplatil kompenzácie rodinám obetí. Zaujíma vás, ktoré značky zaplatili? Zoznam nájdete v tomto odkaze.

Ako sa to dá urobiť

Veľa značiek si vybudovalo svoj trademark na tom, že zákazníkom ponúkajú úplnú transparentnosť. Prísne sledujú fabriky, v ktorých sa ich oblečenie vyrába, príkladom je americká značka Everlane. Na jednej strane je zaujímavé vidieť, ako sa značky vyberajú týmto smerom, no treba povedať, že ide iba o odpoveď na dopyt zákazníkov po transparentnosti a skutočne ‘čistých’ šatách. Nie je to však samotným riešením problému.

Svetové módne giganty majú nesmierne veľkú moc ovplyvniť situáciu pracovníkov v továrňach, kde sa ich odev vyrába. Zároveň dokážu výrazne ovplyvňovať aj ekonomickú situáciu celých krajín, z ktorých exportujú. Napríklad v Bangladéši export odevov predstavuje viac ako 77 percent z celkového vývozu, čo tvorí až 17 percent jeho hrubého domáceho produktu. V Kambodži export odevu predstavuje až 85 percent, a tým je absolútne centrálnym odvetvím krajiny.

To vytvára situáciu, keď sú na jednej strane samotní majitelia tovární tlačení do drastických termínov a obrovských objednávok, lebo im neustále hrozí, že si gigant vyberie inú fabriku, zatiaľ čo na strane druhej sú do kúta tlačené aj samotné štáty, ktoré ak chcú zvýšiť minimálnu mzdu, tak jedine pod hrozbou presídlenia výroby do krajín s nižšími mzdami – a teda – nižšími nákladmi. Takéto správanie nemusíme hľadať ďaleko vo svete – podľa najnovšej štúdie Nechali nás v štichu – sú takto do svetového textilného priemyslu zamotané aj šičky na Slovensku.

Popritom napríklad len samotný Adidas má ročný obrat vyšší než je hrubý domáci produkt 14 krajín, v ktorých vyrába svoje oblečenie. No s veľkou mocou prichádza i veľká zodpovednosť. Problémy textilného priemyslu sú komplexné a vyžadujú intervencie vlád a odborov zúčastnených krajín a predovšetkým aj úprimnú snahu svetových značiek. A aby sa úprimne snažili – musia vidieť – že ich zákazníkom záleží na tom, ako sa správajú.

Pre viac informácií o problémoch dôstojnej práce a textilného odvetvia, sledujte Facebookovú skupinu Ušili to na nás, ktorá je súčasťou minikampane, ktorú v týchto dňoch realizuje Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj. Jej vyvrcholením bude interaktívna výstava o pomeroch v textilnom priemysle s názvom Nechali nás v štichu, ktorá sa uskutoční v dňoch od 25.11. do 9.12. v priestoroch klubu Fuga v Bratislave.

Daniela Kellerová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?