Aj Joy si zaslúži dôstojnú prácu

Autor: Dôstojná práca | 7.10.2014 o 11:30 | Karma článku: 4,14 | Prečítané:  879x

Joy pracuje v továrni na topánky v Kambodži od svojich trinástich rokov. Vtedy si za päť dolárov zadovážila falošný rodný list, v ktorom jej úplatný úradník ochotne pridal tri roky, aby mohla v továrni pracovať legálne.

Prečo začala pracovať už v takom útlom veku a nechodí radšej do školy? V Kambodži sú často dcéry tie, na ktorých je existenčne závislá celá rodina. Joy pracuje šesť dní v týždni v zlých pracovných podmienkach za 120 dolárov mesačne. V “superhrubom” - teda bez akéhokoľvek sociálneho či zdravotného poistenia a ďalších vymožeností bežných v rozvinutých krajinách, vrátane Slovenska. Z tých 120 dolárov sa potom snaží uživiť svojich rodičov a štyroch súrodencov.

Príbeh Joy vôbec nie je ojedinelý. Naopak, v určitej, hoci našťastie vo výrazne menšej miere sa obdobné osudy objavujú aj u nás. Aj u nás šičky pracujú od nevidím do nevidím, aj u nás ich zamykajú v halách, kým nedokončia zákazku, či im počítajú návštevy toalety. Práve aj kvôli ženám, ktoré pracujú v takýchto podmienkach, si dnes pripomíname Svetový deň dôstojnej práce.

Čo je to dôstojná práca?

„Slovné spojenie dôstojná práca v sebe spája ašpirácie ľudí v ich pracovnom živote: možnosť produktívne pracovať a byť za to spravodlivo odmeňovaný, bezpečnosť na pracovisku a sociálnu ochranu rodín, vyhliadky vlastného rozvoja a spoločenského uplatnenia, slobodu prejaviť svoje záujmy, možnosť združovať sa a podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich životy a rovnosť príležitostí mužov a žien.“

Medzinárodná organizácia práce (ILO)

Táto definícia vychádza z presvedčenia, že práca ľuďom neprináša len živobytie, ale je i nevyhnutným prostriedkom k nášmu plnohodnotnému zaradeniu sa do spoločnosti a naplneniu nášho potenciálu. No nie vždy ľuďom – napriek tomu, že riadne pracujú – tieto funkcie poskytuje. Platí to rovnako pre tzv. rozvojové krajiny, ako aj pre Slovensko, či ktorúkoľvek krajinu na svete.

(Ne)dôstojná práca v piatich bodoch

  • Nízke mzdy neumožňujúce dôstojné prežitie, pracovníci neraz zarábajú menej než je štátom stanovená miera chudoby (platí aj pre Slovensko).
  • Veľké nadčasy, pracovníci musia často pracovať aj 16 hodín denne bez nároku na prestávku ani len na vykonanie fyziologických potrieb.
  • Zakladanie odborov je buď priamo zakázané či aspoň obmedzované, ako zásterka pre západné firmy vznikajú “žlté odbory” nominované vedením. Právo združovať sa a zakladať odbory je pritom jedno z ľudských práv.
  • Zlé bezpečnostné a hygienické podmienky, absencia ochranných prostriedkov i pri manipulácii so škodlivými chemikáliami.
  • Rodová nerovnosť.

Spotrebiteľ ako súčasť problému

Problém nedôstojnej práce sa týka rôznych odvetví. V nelichotivých podmienkach pracujú výrobcovia hračiek, elektroniky, aj tí, ktorí ťažia nerasty. No asi najčastejšie sa nedôstojná práca spája práve s produkciou textilu. Jej obeťou sú rovnako tak Joy z Kambodže, ako aj šičky zo skrachovaného slovenského Slotexu, ktorého taliansky majiteľ si vďaka neschopnosti našich úradov dodnes užíva naše deravé podnikateľské prostredie. Súčasťou komplexu príčin (ale i možných riešení) sme pritom aj my, spotrebitelia.

Každý z nás sa potrebuje obliekať. Oblečenie si kupujeme aj pre radosť či za odmenu. A najradšej vo výrazných zľavách. Väčšina z nás obvykle nakupuje odev v niektorej zo známych predajní v blízkom nákupnom centre, či v o čosi vzdialenejšom outlete. Mnohé z týchto značiek pritom produkujú svoje výrobky v krajinách, ktoré nebojujú proti nedôstojnej práci. Všetci sa tak stávame súčasťou dlhého reťazca, ktorého začiatok sa spája s prácou v nedôstojných podmienkach. A práve preto nesieme istý podiel zodpovednosti na zmene tejto situácie.

Čo by sme s tým teda mohli spraviť?

V prvom rade by sme mali začať o téme uvažovať. Nie však s cieľom presvedčiť seba či niekoho iného, aby sme dané výrobky nekupovali. Nechceme predsa ľudí obrať o prácu. Chceme, aby to, čo nakupujeme a využívame, bolo vyrábané v dôstojných podmienkach.

article_photo

Zároveň by sme sa mali zamyslieť nad našimi prioritami a našou rolou v obchodnom reťazci. Zadovážiť si pekné štýlové oblečenie je dnes nesmierne jednoduché. Hoci aj párkrát do mesiaca. Alebo si stačí počkať na najbližší výpredaj, ktorý sa opakuje viackrát do roka a mnohokrát vlastne ani nikdy neprestane, a z nákupáku jednoducho naprázdno neodídeme - veď kto by tým cenám odolal?

Položme si však otázku - prečo to robíme? Potrebujeme mať 15 šiat či 30 pár topánok? Kto alebo čo nás k tomu núti? Nekupujeme si to z veľkej časti preto, lebo si to kúpiť môžeme? A prečo si to kúpiť môžeme? Lebo je to také lacné a dostupné. A prečo je to také lacné? Lebo časť nášho účtu zaplatil ktosi iný, ktosi na druhej strane nákupného reťazca nedôstojnými pracovními podmienkami. Stojí nám to za to?

Naši starí rodičia si kedysi vystačili s jednou-dvoma skriňami, do ktorých vtesnali všetko svoje oblečenie či obuv. Našim rodičom bolo treba tých skríň čoraz viac, svetlo sveta uzreli rôzne vstavané varianty zaberajúce celé steny a skrine sa prehĺbili či rozšírili. A napokon dnes ľudia potrebujú celé miestnosti, kde sa pomedzi odev môžu rovno prechádzať.

  • Lacný a veľmi dostupný textil (ale nielen ten) vzniká na niekoho úkor.
  • Naša priorita nakupovať lacno vytvára tlak na nedôstojnú prácu. Pritom na to nie sme odkázaní. Napriek tomu, že zrejme mnohí nebudú súhlasiť, zaplatiť na každom kuse o pár euro viac by dokázal skoro každý našinec. Prípadne by si ich mohol kúpiť menej a ešte by ušetril aj životné prostredie.
  • “Náš zákazník, náš pán” - toto motto obchodníkov dozaista poznáte. Spotrebiteľ má moc ovplyvniť predajcu. Aj to robí. Tlačí na čo najnižšie ceny, neuvedomujúc si, že tie ceny ktosi zaplatí. Nedôstojnými pracovnými podmienkami.
  • Zaplatiť viac však nestačí - tie peniaze navyše by mohol zhltnúť predajca či reklama. Je nutné zatlačiť na kontrolu, aby sa dostali až na začiatok výrobného reťazca. Je nutné zatlačiť na kontrolu, aby firmy nielen zvýšili platy, ale prispeli aj k zlepšeniu celkového sociálneho a zdravotného zabezpečenia ich pracovníkov, či aby im zaistili možnosť združovať sa v odboroch a efektívne presadzovať svoje záujmy.
  • Slúžia k tomu rôzne kampane či bojkoty výrobcov. Môžete zatlačiť na výrobcov, alebo na našich politikov.
  • Môžete sa pripojiť ku kampani Ušili to na nás, ktorá prebieha na Facebooku, počas jej trvania sa stretneme aj na Rozvojovom dni 2014 v Starej tržnici v Bratislave či na interaktívnej výstave Nechali nás v štichu v klube Fuga (viac na spomínanom Facebooku).

Ako spotrebitelia sa môžeme rozhodnúť, koho a čo budeme podporovať. To platí o výbere obchodného reťazca, ale aj politikov, ktorí schvaľujú zákony či obchodné politiky. V prípade mnohých výrobkov dnes existujú alternatívy, ktoré môžeme zvoliť, ak nechceme podporovať porušovanie ľudských práv pracovníkov v továrňach.

Peter Ivanič (SCKR, n.o.)

--

Článok vznikol v rámci kampane Ušili to na nás, ktorá je súčasťou projektu Fit for Fair. Projekt finančne podporil EuropeAid.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?