Ako sa obliekať a byť fér? Tu je 5 možností ako.

Autor: Dôstojná práca | 27.8.2014 o 14:27 (upravené 28.8.2014 o 23:46) | Karma článku: 10.92 | Prečítané  10891-krát

Jednou z prvých otázok, ktoré na mňa vyskočili hneď od začiatku načítavania vecí o textilnom priemysle, čo asi napadne ihneď každému, bola: A čo mám teraz robiť? Nahá chodiť nemôžem a nakupovanie oblečenia ma baví. To predsa len patrí k jedným z dnešných pôžitkov. Pre niekoho parkrát za týždeň, pre iného párkrát do roka, ale každého občas chytí túžba zabrázdiť si obchody a odmeniť sa niečim pekným. Veď predsa šaty robia človeka! Ale čo ten človek, ktorý tie šaty sám robí? Ako by mu mohli (hoci nepriamo) pomôcť moje nákupné rozhodnutia?

Pri hľadaní odpovede na otázku, čo ako konzument môžem zmeniť, aby som robila dobrú vec, som narazila na najzacyklenejší problém celého textilného priemyslu. Mám teda úplne prestať nakupovať oblečenie od popredných značiek?

Jedným možným dopadom nižšieho záujmu o textilných gigantov je, že ak sa zníži tlak na produkciu, tak by sa teoreticky mohli zlepšiť aj podmienky pracovníkov v textilnom odvetví. Avšak je tu aj druhá možnosť, a asi viac pravdepodobná - nakoľko biznis je ťahaný ziskom - a teda, že ak sa gigantom zníži dopyt, budú sa automaticky snažiť znížiť náklady ešte viac a tým sa buď ešte väčšmi zhoršia podmienky alebo pracovníci rovno prídu o pracovné miesta.

Podľa Labour behind the Label sa tento efekt nedá zmerať. Celkom odradzujúca myšlienka, nie? Vráťme sa teda k pôvodnej otázke. Čo môžme my, konzumenti, robiť? Ako sa obliekať a byť fér?

Ak sa už zaujímame o daný problém – a to je, predsalen, už len jeden krok vpred, tak očakávame jednoduché riešenia a predovšetkým pocit, že zmena, ktorú už urobíme aj bude mať nejaký ten hlbší význam. Tak kam mám ísť teda v tej Eurovei, keď si chcem ísť kúpiť tričko?

Tu je teda zopár rád ako zodpovedne nakupovať oblečenie.

1. Nebojkotovať značky

Aj keď to pre mnohých môže znieť ironicky, cieľom nie je bojkotovať značky, ako napísala Labour behind the Label, britská organizácia, ktorá sa problému venuje už zopár rokov a je partnerom SEAD ( Scottish Education and Action for Development) aj SCKR (Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, n.o.) v ich projektoch o dôstojnej práci.

Dokonca, kupovanie značkového oblečenia je lepšie než nákup tzv. „no name brands“ „od Číňana“ oblečenia, nakoľko v továrňach odkiaľ pochádza ich oblečenie sú podmienky rovnaké a často i horšie. Avšak zatiaľ čo značkám hrozí poškvrnenie ich povesti nepríjemnými kampaňami, na „no name brands“ toto neplatí.

No one brand is good through and through. There is no magic answer. However, some brands are doing more to help workers than others.

Keď sa o tému teda hlbšie zaujímame, je možné odmeniť tie značky, ktoré sa o nápravu snažia, a ktoré Labour behind the Label spracovala v peknej tabuľke:

 

2. Kupovať eticky

Tak, ako môžme kúpiť fair trade značkou označené banány, žabičkou certifikovanú kávu alebo certifikované drevo v IKEA nábytku, tak sa samozrejme dajú nájsť aj etické značky oblečenia ako People Tree, Howies, The Natural Store, Pants to Poverty, Bishopston Trading.

Tieto značky síce nepredstavujú ideálnu a ľahko prístupnú alternatívu, avšak pre mnohých to môže byť jedna z možností, ako si zodpovedným spôsobom rozšíriť svoj šatník. Niekto si dopraje kabelku od Versace a niekto tričko z bavlny, ktorá má na 100% čistý pôvod.

3. Charity shops

V Británií veľmi obľúbená a rozšírená alternatíva obchodov. Na ulici môžete naraziť na kopu rôznych charitatívnych obchodíkov, každý venovaný inému verejnoprospešnému záujmu. Od podpory sirôt, ľudí bez domova, ľudí s postihnutím, cez príspevky na výskum chorôb až po giganty ako Oxfam, venujúci sa humanitárnym a rozvojovým témam.  

Oxfam darovanie a znovu predaj oblečenia postavil na úplne nový level. Snaží sa robiť darovanie a nákup transparentnými, spraviť dobré meno znovu-používanému oblečeniu cez zapájanie popredných znažiek a designerov a recykláciu nepoužitého darovaného oblečenia.

Na Slovensku toto zatiaľ nepredstavuje reálnu alternatívu, nakoľko zatiaľ funguje len jeden charity shop prevádzkovaný Univerzitou sv. Alžbety v Bratislave. Predstavuje to však reálny príklad toho, ako sa dá príjemne a zodpovedne nakupovať a aj to, čo sa dá robiť s použitým alebo nechceným zbožím (nejde totiž len o šatstvo ale aj knižky, elektroniku, bižutériu a podobne). Snáď sa aj na Slovensku podobných obchodíkov postupne vynorí viac.

4. Sekáče

Second handy majú kopu dobrých ale aj zlých stránok. Zlou stránkou však ostáva politika second hand shopov, ktoré nepredané oblečenie postupne posúvajú zo západu na východ až nakoniec zaplaví juh – a tým trhy menej rozvinutých krajín. Tam napokon  kvôli prísunu “rozvojovej pomoci” v podobe oblečenia zanikajú domáce trhy s oblečením.

K tým dobrým patrí predovšetkým ich  environmentálny aspekt , a teda že sa oblečenie použije ešte raz a neskonči v koši a nezvyšuje tým produkciu odpadu.

5. Lokálni producenti

Slovenská Slovenka alebo Makyta, poskytujú dobrú alternatívu voči známym značkám s nejasnými supply chains v rozvojových krajinách. Rozhodne sú bezpečnostné podmienky šičiek lepšie, i keď podľa poslednej správy Clean Clothes Campaign Stitched up, ani v Európe nevyzerá v tomto odvetví všetko rúžovo.

V každom prípade ale aj toto predstavuje jednu z lepších alternatív. Keď už teda máme na výber  z mnohých značiek aj tento aspekt by mohol mnohým pomôcť pri výbere oblečenia. A teda by k pomeru kvalita versus cena, pribudol aj sociálny aspekt v podobe podpory domácej produkcie a porovnateľne lepších pracovných podmienok.

5. Swap shops

Pred pár týždňami som zažila svoj prvý swap shop a šlo o úplne super akciu. Každá baba si priniesla víno a k tomu tašku šiat, ktoré boli síce vo fajn stave ale už ich mala obkukané a preto nenosila tak často. Také, akými má asi každý z nás zaplavený vlastný šatník. Všetko sa vysypalo na zem a popri víne a kecaní sme si skúšali rôzne outfity a každá si našla super nové veci.

Bolo to asi moje najpríjemnejšie získanie nového oblečenia – bez otravného a vyčerpávajúceho chodenia po obchodoch, stánia v rade na kabínky a pri pokladni, a napokon bez zlého pocitu koľko peňazí som minula...

 

Na záver by som chcela zdôrazniť fakt, že každý z nás môže svojimi malými každodennými rozhodnutiami priespieť k postupnej zmene. My sami ako konzumenti máme moc v rozhodnutí o tom čo, odkiaľ a ako veľa nakúpime. Kampaniam za práva pracovníkov v textilnom priemysle, občianskej iniciatíve a ich success stories chcem venovať ďalší blog. 

Na stránkach Clean Clothes Campaign sa môžete dozvedieť viac a taktiež sa aj zapojiť podpisom petície. 

 

Daniela Kellerova

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Zo sovietskej okupácie sa v Miloviciach stala atrakcia

Zišli sa historické vojenské kluby z rôznych miest a spoločne si zabojujeme.

AUTO

Takto vyzerá nový Citroen C3. Vyrábať sa bude v Trnave

Záznam z HD kamery sa dá jednoducho zdieľať na sociálne siete.

SVET

O hrozbe v Turecku sa vie. Ako je na tom Taliansko či Chorvátsko?

Neodporúča sa chodenie do niektorých oblastí Turecka, Egypta a Tuniska.


Už ste čítali?